Kryštalizuje česká verzia Charty

Zrejme už čoskoro bude po rokoch príprav ratifikovaná Európska charta regionálnych či menšinových jazykov. Rada vlády pre národnostné menšiny dokončila spolu s ministerstvom zahraničných veci prípravu textu ratifikácie. Z neho vyplýva, že k dodržiavaniu základných ustanovení ochrany sa ČR zaviaže v prípade slovenčiny, poľštiny, nemčiny a rómčiny, avšak podrobnú ochranu (podľa článku III Charty) bude štát poskytovať iba poľskému a slovenskému jazyku. Poľština bude chránená na základe väčšieho počtu ustanovení, avšak len na území okresov Frýdek-Místek a Karviná, slovenčina v menšom počte bodov (37 oproti 42), avšak na celom území štátu. Po medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré by nemalo priniesť veľké zmeny, keďže zástupcovia príslušných ministerstiev sú zastúpení aj v rade, by mala text schváliť vláda a po nej ratifikovať parlament.

Európska charta regionálnych či menšinových jazykov je zložitý dokument s dikciou nie celkom obvyklou v našom právnom systéme, jej ratifikácia umožňuje nesmierne veľa variácií a jednotlivé ustanovenia majú všeobecnejší charakter, než sme zvyknutí. Krajina si musí vybrať, ktoré jazyky bude ochraňovať, na akom území a podľa akých článkov. V prípade jazykov ochraňovaných podľa článku III si ešte musí štát pre každý jazyk vybrať najmenej 35 ustanovení, ktoré bude dodržiavať. A tie musia zahŕňať určené minimálne počty záväzkov z rôznych oblastí ako je vzdelávanie, súdnictvo, verejná správa, , médiá, kultúra a hospodársky a sociálny život.

Charta vznikla v roku 1992, platnosť nadobudla po ratifikácii v piatich krajinách v roku 1998. Dnes už platí v sedemnástich krajinách. Česká republika ju podpísala už v roku 2000, ratifikačný proces je tu teda veľmi dlhý. Oproti tomu napríklad Slovensko podpísalo i ratifikovalo chartu v rozmedzí niekoľkých mesiacov v roku 2001.

Na rokovaní rady 4. októbra a pri nasledujúcich podrobných rokovaniach s jednotlivými členmi Rady, ktorí mali zásadnejšie pripomienky, čo sa týka aj autora týchto riadkov, došlo ešte k celému radu pomerne dôležitých zmien. Vari najväčšia sa týka toho, že poľšťnina nebude ochraňovaná iba v sieti obcí, kde podiel obyvateľov poľskej národnosti presahuje desať percent, ako sa pôvodne navrhovalo, ale na území dvoch okresov. Čiastkové zmeny, napríklad v oblasti školstva alebo médií, sa týkajú aj slovenčiny.

Treba povedať, že text možno hodnotiť skôr ako minimalistický, snažiaci sa pokiaľ možno neprijímať nové záväzky, ale iba zhrnúť už zaistenú realizáciu. Výnimku tvoria niektoré opatrenia týkajúce sa napríklad dvojjazyčných česko-poľských označení. Hoci sa dá tento postoj chápať, predsa len by sa bolo dalo v niektorých konkrétnych prípadoch očakávať o čosi ambicióznejší prístup v prospech skutočne účinnej ochrany týchto jazykov. Teda aby bolo aplikované skutočne odhodlané konanie v tomto smere, ako o tom Charta hovorí.

Čiastočne sa to môže napraviť aj po ratifikácii v procese konkrétnej implementácie. Rada sa totiž bude znovu zaoberať napríklad aj návrhom autora tohto článku zriadiť nový grantový program (či aspoň okruh v rámci už existujúceho programu s príslušným navýšením záväzného ukazovateľa) na podporu ochrany regionálnych či menšinových jazykov. Súčasné grantové programy problematiku nepokrývajú, už preto, že Charta predpokladá podporu jazykov, nie menšín, čo znamená napríklad aj podporu ich výskumu, používania v dokumentoch, prekladov, od literárnych po úradné, v školskej a úradnej praxi, v médiách, spoločenskom a hospodárskom živote a podobne.

Ratifikácia Charty neprináša nejakú revolúciu v konkrétnych možnostiach používať slovenčinu, a to najmä preto, že tento jazyk má už dnes de facto postavenie druhého úradného jazyka ČR - väčšina zákonných a podzákonných noriem hovorí o českom a slovenskom jazyku a kladie ich na roveň (podrobný rozbor som uverejnil v tohtoročnom júlovom čísle Slovenských dotykov - pozn. aut.). Predstavuje však garanciu, že tento stav nebude zmenený na základe nejakého výkyvu politickej vôle. Okrem toho prináša isté posilnenie možností, ktoré povedzme v oblasti školstva zatiaľ nedokážu Slováci v Česku celkom napĺňať. Záleží teda aj a vlastne predovšetkým na používateľoch jazykov, aký význam tieto jazyky v českej spoločnosti budú zohrávať. Legislatívne, čoskoro už i medzinárodne garantované, podmienky sú...

VLADIMÍR SKALSKÝ

---

Zpět na obsah