SLOVENSKÉ DOTYKY
 

ABY SI ROZUM NEBRAL DOVOLENKU

Pedagogické osudy

Keď prichádzate do Slaného, vašu pozornosť už zďaleka upúta nad centrom mesta vyčnievajúci kopec a na ňom rozložitá žltá budova a vy hneď poznáte, že ide o školu. Je to základná škola a nachádza sa na adekvátne - po Komenskom pomenovanom námestí a onedlho oslávi 110. výročie založenia. Dnes ju navštevuje bez troch 600 žiakov a pracuje v nej 36 pedagógov a dve z nich sú Slovenky. O ich životných osudoch a zjavných úspechoch vo výchove bude reč v nasledujúcich riadkoch.

Mária Brožová

Narodila sa v Bánovciach nad Bebravou v deň, keď sa písali štyri jednotky - na Dušičky pred 44 rokmi. Rodičia sa zoznámili pri budovaní hutného priemyslu na Ostravsku. Rodina nejaký čas žila v Havířove a odsťahovala sa, keď malo dievča 11 rokov. Otec však o manželku a svoje deti prejavoval čím ďalej tým menší záujem a nakoniec od nich odišiel. Nebyť dobrých duší zo susedstva, matka by sotva stačila sama uživiť tri deti. Neskôr dostali nového otecka a s ním sa odsťahovali na Vysočinu - do Šimanova. Keďže Maruška už od útleho detstva prejavovala výtvarný talent, zapísali ju do železnobrodskej Strednej umeleckopriemyslovej školy, kde musela bývať v internáte (čo považuje za dobrú "školu do života"). Krátko pred maturitou však zažila ťažkú dopravnú nehodu, takže iba na reverz mohla absolvovať ústnu, grafickú a praktickú skúšku a k obhajobe jej práce došlo až v septembri. Preto sa nedostala na vysokú školu, a tak rok učila malých predškolákov v Křinci. Opäť jej však nevyšla vysoká škola, a preto nastúpila miesto vychovávateľky v pražskom SOU pre predavačov a pedagogické vzdelanie si doplnila diaľkovým štúdium. Prečo zrazu hlavné mesto?

V roku 1985 sa vydala za dôstojníka ČSA, a ten tu pracoval. Mladá žena mala smolu - opäť sa dostala do nemocnice, podstúpila vážnu gynekologickú operáciu a lekári jej nedávali nádej na otehotnenie. Keď manželia už-už mali adoptovať dieťa, usmialo sa na ňu šťastie. Dnes majú dve deti. Po materskej dovolenke rok učila v obci Zvoleněves a od roku 1991 pôsobí v Slanom, kde rodina i býva.

O jej práci riaditeľ školy Miroslav Šindler povedal: "Je to kvalitná učiteľka a veľmi energická žena s priateľskou povahou. Jej činnosť i mimo vyučovania je na prospech školy i verejnosti. Vedie telovýchovné krúžky, nacvičuje kultúrne i športové vystúpenia a veľmi dobre si rozumie so žiakmi. Má kvalifikáciu na dejepis a výtvarnú výchovu a urobila si aj školu aerobiku."

"Náš syn Martin onedlho maturuje na priemyslovke. Má národnosť po mne - slovenskú a dcéra Zuzka, ktorá chodí do technického lýcea, je po otcovi Češka. V súčasnosti aj manžel pracuje v školstve - na SOČ učí predmet počítače. A štvrtý živý tvor, ktorého mám na starosti, je perský kocúr Damián, takže priveľa voľného času nemám," vtipne hovorí Mária Brožová o "svojich". A keď si ho vraj predsa len nájde, maľuje, šije, robí netradičné ručné práce a číta literatúru z oblasti umenia. A po večeroch - viackrát do týždňa - dospelým predcvičuje aerobik. "Všeobecne sa usudzuje, že dnešní školáci sú nedisciplinovaní a zlí. O puberte platí: je to obdobie, keď si rozum berie dovolenku a city pracujú v nadčase. A je na nás, vychovávateľoch, teda na rodičoch a učiteľoch, aby sme s tým niečo robili," dodáva.

Beáta Horčičková

Narodila sa v Bratislave. A ako jej kolegyňa tiež v novembri, ibaže o tri roky skôr. Otec bol povolaním elektrikár a matka - zdravotná laborantka - neskôr pracovala na Úrade dôchodkového zabezpečenia. Po maturite na gymnáziu si podala prihlášku na filozofickú fakultu UK, na odbor slovenčina - dejepis a toto štúdium úspešne ukončila v roku 1983. O rok na to už mala za sebou aj ďalšie významné skúšky, ktoré ju oprávňovali pred meno si uvádzať akademický titul PhDr. Ďalšie skúšky (a pred nimi dôkladné štúdium) si onedlho na to vyžiadal od nej sám život. Keď totiž pôsobila ako učiteľka bratislavského SOU pre sluchovo postihnutú mládež, zoznámila sa s mužom českej národnosti - dôstojníkom ČSA, za ktorého sa v roku 1986 vydala a presťahovala sa do Čiech. Aby i tu mohla pokračovať v práci so stredoškolskou mládežou, prešla špeciálnymi skúškami (pripravovala sa na ne počas dvojročnej materskej dovolenky). Potom si zažiadala o miesto učiteľky na II. ZŠ v meste Slaný, kde sa dostala rodina byt.

Na otázku, prečo nepracuje na inom, jej vzdelaniu viac zodpovedajúcom mieste, odpovedala: "Na začiatku to bolo čosi ako z núdze cnosť - v žiadnej SŠ v Slanom ani jeho okolí nebolo voľné miesto. Rýchlo som si však na tieto deti zvykla a potom... ak človek vidí za sebou určité výsledky, niečo, čo azda možno nazvať úspechom, svoju prácu vykonáva s radosťou. Dnes by som už nemenila, i keď je pravda, že vzdelávať a vychovávať pubertálnu mládež je psychicky veľmi náročná a spoločensky nedocenená práca."

Učiteľkou II. ZŠ je pani Beáta už 14 rokov. Medzitým si svoju aprobáciu rozšírila o nemecký jazyk. Okrem triednictva zastáva aj funkciu predsedníčky predmetovej komisie cudzích jazykov a vzdelanie si systematicky dopĺňa na každotýždňových odborných seminároch v Prahe. "Ide o svedomitú a v každom ohľade spoľahlivú učiteľku s permanente dobrými vyučovacími výsledkami. Medzi deťmi je obľúbená, i keď je voči nim veľmi náročná a vyžaduje presné plnenie zadaných úloh. Žiakom sa venuje aj vo volnom čase," tak ju stručne hodnotil Miroslav Šindler.

Horčičkovci majú dcéru Luciu, ktorá študuje v 8-ročnom gymnáziu. Tento školský rok je však mimo domova - celý ho prežije v bavorskom meste Pegnitz, kde je na vzdelávacom-poznávacom partnerskom pobyte. To prakticky znamená, že pani Beáta sa v tomto školskom roku ešte intenzívnejšie môže venovať mimotriednej i mimoškolskej práci so svojimi zverencami. Sú to pravidelné návštevy pražských divadiel prostredníctvom Klubu mladých divákov, špeciálne exkurzie, akadémie v slánskom divadle, vianočné besiedky pre deti z materských škôl, česko-slovenské dni v mestskej knižnici, každoročný ozdravný pobyt pre 80 žiakov v talianskom Bibione a iné podujatia, na ktoré sa deti vždy veľmi tešia. Z toho všetkého vyplýva, že na vlastné hobby Beáta Horčičková príliš veľa času nemá. A ak si ho vo víkendové dni predsa len ušetrí, s manželom sadnú na bicykle a idú do prírody, ktorú obaja radi poznávajú. V zime je to zasa lyžovanie. A počas prázdnin radi cestujú na Slovensko. Dvojportrét slánskych učiteliek - Sloveniek uzavreme spomienkou dnešného maturanta SOŠ v Kladne, ich niekdajšieho žiaka Michala Švédu: "Obe to boli správne učiteľky, i keď je pravda, dosť prísne. Mnohému ma naučili, za čo som im vďačný. Pani Horčičková používala na hodinách premyslený, veľmi účinný systém - v každom žiakovi dokázala vzbudiť záujem o učebnú látku a snahu byť disciplinovaný. Pani Brožová bola zasa ako matka, ktorá ťa vždy pochopí, pozorne vypočuje, neodsúdi, ale povzbudí. Všetci sme ju mali radi."

JOLANA KOLNÍKOVÁ


Zpět na obsah