SLOVENSKÉ DOTYKY
 

ČO PRINESIE CHARTA SLOVENČINE?

Glosa

Európa je babylonom jazykov, čo nespochybniteľne patrí k jej kultúrnemu bohatstvu. O jazyky, ktoré sú v danej krajine väčšinovo používané, sa pochopiteľne netreba obávať tak ako o tie, ktoré sú rozšírené iba v istom regióne alebo v prostredí niektorej národnostnej menšiny. Práve na ochranu týchto jazykov, ktoré sa môžu ľahko vytrácať, vznikla v roku 1992 Európska charta menšinových či regionálnych jazykov, ktorá vstúpila do platnosti po ratifikácii v piatich krajinách v roku 1998. Dnes už platí v sedemnástich krajinách. V Českej republike zatiaľ nie, hoci ČR chartu podpísala už v roku 2000. Ratifikačný proces sa však až teraz, zdá sa, dostal do konkrétnejšej podoby. Oproti tomu napríklad Slovensko podpísalo i ratifikovalo chartu v jednom roku - 2001. Treba však povedať, že podobne ako iné krajiny si tou rýchlosťou spôsobilo aj problémy. Európska charta menśinových či regionálnych jazykov je totiž zvláštny dokument a jeho ratifikácia zložitá. Krajina si totiž musí vybrať, ktoré jazyky bude ochraňovať, na akom území a podľa akých článkov. Buď v miernejšom režime neteritoriálnych jazykov, alebo na ďaleko vyššej úrovni v režime jazykov regionálnych - a v druhom prípade si ešte musí štát pre každý jazyk vybrať najmenej 35 ustanovení, ktoré bude dodržiavať. A tie ešte musia zahŕňať aspoň minimálne počty záväzkov z rôznych oblastí ako je vzdelávanie, súdnictvo, verejná správa, , médiá, kultúra a hospodársky a sociálny život.

Česká republika v dialógu so sekretariátom charty hľadá veľmi zodpovedne najprimeranejší model, ktorý by jazykom pomohol a súčasne nepriniesol š´tatu neprimerané problémy či náklady. Prevládajúci názor je, že vo vyššom štandarde by mali byť chránené dva jazyky - slovenčina na celom území Českej republiky a poľština v sieti obcí, kde sa k poľskej národnosti či poľskému rodnému jazyku prihlásilo aspoň 10 percent obyvateľstva. Zaznieva však i názor, že poľština by mala byť chránená na celom území Tešínskeho Sliezska ako historického regiónu.

Vráťme sa k otázke z titulku: Čo teda prinesie ratifikácia charty slovenčine? Jeho ochrana získa novú bázu, priamo nesúvisiacu s ochranou slovenskej národnostnej menšiny. Zabezpečí, že súčasný stav (zaoberáme sa ním na str. 6), umožňujúci pomerne liberálne využívanie slovenčiny pri právnych úkonoch, nebude postupne opúšťaný v závislosti od momentálnej politickej vôle či nevôle. Určité zlepšenie by mala ratifikácia priniesť napríklad v oblasti školstva, štátnej správy či výskumu jazyka. V neposlednom rade by sa celá spleť právnych úprav mohla systematizovať. No a samozrejme prinesie ratifikácia aj legislatívne vyjadrenie všeobecne uznávaného faktu, že slovenský jazyk má v českom prostredí zvláštne postavenie, že sem - aj vzhľadom na sedemdesiatročnú existenciu Česko-Slovenska - historicky patrí.

VLADIMÍR SKALSKÝ


Zpět na obsah