SLOVENSKÉ DOTYKY
 

JEŽIŠ SA NIKDY NEZRIEKOL SVOJHO NÁRODA

S Jaroslavom Franekom

Na záložke jeho knihy "Judaizmus", ktorá sa po polstoročí socialistického mlčania stala pre slovenského čitateľa v roku 1991 prvým zrozumiteľným prehľadom fenoménu židovstva, stojí: "Narodil sa rok po ukončení 2. svetovej vojny, ktorá priniesla väčšine slovenských Židov smrť v koncentračných táboroch. Patrí medzi málo Židov na Slovensku, čo po tejto tragédii prejavili hlboký záujem o poznanie zdrojov židovstva." Odvtedy sa na pultoch našich kníhkupectiev objavilo veľa kníh s touto témou, no ako hovorca Ústredného zväzu židovských náboženských obcí stále formuluje názory a postoje tých, čo sa rozhodli ostať občanmi Slovenskej republiky napriek krutej minulosti ich starých rodičov. Jaroslav Franek.

Prečo sú Židia v histórii Európy opakovane terčom obvinení z rôznych sprisahaní?

Je to tradícia, ktorá hovorí o tom, že treba hľadať niečo tajomné, čo z pozadia ovláda naše životy - svet je v podstate dobrý, ale je tu ešte niekto zlý, kto to všetko manipuluje. A táto teória vždy odznovu ožíva, lebo sa opiera o strach z neznámeho. Antisemitskú tradíciu katolícka cirkev v Európe pestovala veľmi živo, hlavne v starších dejinách a stredoveku. Až v 60. rokoch minulého storočia - možno ako reakciu na tragédiu holokaustu - v rámci II. vatikánskeho koncilu vydal pápež Ján XXIII. encykliku Nostra aetate - o vzťahoch cirkvi s nekresťanskými náboženstvami. Do povedomia slovenskej katolíckej vrchnosti však uzávery, ktoré Nostra aetate uzákonila, nedorazili dodnes. Napríklad Ján XXIII. požadoval aspoň raz ročne v každom katolíckom chráme predniesť modlitbu smerom k Židom ako ku starším bratom vo viere. Pokiaľ viem, u nás to neexistuje, akoby Slovensko zastalo niekde na prelome 19. a 20. storočia.

V dejinách katolíckej cirkvi sú známe aj ústretové kroky - pápež Innocent IV. v 13. storočí vydal edikt proti obviňovaniu Židov z rituálnej vraždy, v 14. storočí po epidémii čierneho moru vyšla pápežská bula na prísny zákaz pogromov, v 16. storočí pápež Lev X. vydal necenzurovaný Talmud. Napriek tomu v ľude antisemitizmus nezanikol a napokon vyústil do nacizmu. Prečo?

Skutočne sú známe jednotlivé ústretové kroky predstaviteľov cirkvi, ale ťažisko postoja cirkvi voči Židom bolo negatívne. Pozitívna politika voči Židom zväčša absentovala. Ak aj bola, tak v pozadí sa ako červená niť tiahla argumentácia v duchu - Židia síce nie sú zodpovední za všetko zlé, čo sa deje na zemi, ale zavraždili nášho spasiteľa. Až v minulom storočí odzneli slová z úst pápeža Jána XXIII. - krivdili sme Židom stáročia, vraždili sme ich, odpusť nám, Pane, že sme Ťa cez Židov opätovne križovali.

Nebol ustavičný návrat nenávisti voči Židom len bojom o ekonomickú moc?

V pozadí mnohých antisemitských bojov išlo veľmi často iba o peniaze a vplyv, ale najväčšími obeťami antisemitizmu boli chudobní Židia. Aj pri pohľade na štatistiku vraždenia počas slovenského štátu vidno, že oveľa viac boli zasiahnutí ľudia z východného Slovenska, ktorí žili veľmi chudobne, v chatrčiach, v malých dedinách. Lepšie sa vedeli zachrániť bratislavskí svetáci, čo ovládali 5 jazykov, mali bankové kontá vo Švajčiarsku a včas vycítili, že treba odísť.

Študujú Židia kresťanstvo?

Nie je to rozšírené ani typické, ale existovali aj takíto učenci. Z tých posledných by som menoval Pinchasa Lapideho - kmeňovo patril do Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme, ale vyučoval na mnohých nemeckých univerzitách. Písal o Pavlovi a názov jeho knihy Der Jude Jesus hovorí o mnohom. Zapamätal som si niekoľko jeho téz, v ktorých pripomína, že kresťania nie všetko z evanjelií pochopili správne - Ježiš sa totiž nikdy nezriekol svojho národa, nikdy nekomunikoval s nikým iným, ako boli Židia, a Židia sa proti nemu nikdy nepostavili. V Lapideho diele cítiť snahu dotknúť sa pôvodného židovského kresťanstva, ktoré je židovským dedičstvom. Mnoho Židov sa díva na Ježiša Krista ako na jedného z histórie dobre známeho židovského občana, ale myšlienku, že je to syn Boží, nepovažujú za prijateľnú. Židia teda nemajú na Krista náboženské hľadisko, ale iba historické - bol to obrezaný Žid, od narodenia až do smrti žil ako Žid a chodil do synagógy. Napokon, v 1. a 2. storočí aj kresťania chodili do synagógy a považovali sa za Židov. Odlišovali sa len tým, že už nečakali príchod mesiáša, lebo pre nich sa už stal mesiášom Ježiš.

Čím si vysvetľujete, že kresťanská interpretácia týchto - podľa judaizmu len historických udalostí - následne duchovne oslovila takú obrovskú masu ľudí?

Nedávno jeden parížsky rabín povedal, že často sa stáva, že filiálka máva väčší úspech, ako materská firma. Kresťanstvo oslovilo ľudí predovšetkým tým, že urobilo pôvodné židovstvo oveľa prístupnejším a odbúralo niektoré bariéry. Židovstvo je dosť ťažké náboženstvo v tom, ako sa musí dodržiavať.

Je ťažké pre štúdium?

Štúdium ako také nie je rozhodujúce - židovstvo sa považuje za návod na život, ktorý je zošnurovaný mnohými pravidlami, príkazmi a predpismi. Liberálom a voľnomyšlienkarom sa to nepáči, lebo je jednoduchšie robiť si, čo chcem. A kresťanstvu sa mnohé z týchto dosť nepríjemných zákazov a prekážok, ktoré často odrádzali konvertitov na prestup, podarilo odbúrať. Takže židovskú vieru, ktorú kresťanstvo prevzalo, sprístupnilo celému svetu. Rozvinulo misijnú činnosť, ktorá u Židov jestvovala len v zanedbateľnej miere. Kresťania išli do sveta a obracali ľudí na svoju vieru - išli do vzdialených kontinentov a krstili niekedy aj násilím. V tomto bolo židovstvo vždy veľmi distingvované - nikdy svoje dvere neotváralo doširoka, no ani ich nezatváralo, nebolo izolované.

Prečo Židia neotvárajú dvere dokorán?

Lebo sú presvedčení, že je dobré, keď sa niekto narodil ako kresťan, tak nech žije ako dobrý kresťan, a ten, kto sa narodil ako Žid, nech žije ako dobrý Žid. Identitu nie je možné ľahko zmeniť, nejde len o presvedčenie, ale aj o tradície, pôvod, prostredie, v ktorom vyrastáme.

Ako hodnotíte dnešnú situáciu Izraela?

Vďaka Izraelu podľa mňa máme my v Európe trochu pokoj. Ostrie nenávisti je nasmerované na zničenie Izraela. Mám obrovský pocit solidarity s týmto štátom bez toho, aby som ho chcel glorifikovať. Keď mi niekto povie, že v Izraeli je korupcia, kriminalita, prostitúcia, drogy - tak tomu verím. Je to totiž rovnaké ako na Slovensku, v Poľsku či v Maďarsku. Je to štát európskeho typu, ako celok však znáša to, čo platí pre celé dejiny antisemitizmu - Židia totiž boli vždy zástupným a nie reálnym problémom. Aj Izrael je zástupným problémom, hromozvodom nenávisti a terčom obviňovania, ktoré nemá racionálny základ, ale je umelo vytváraný.

Teraz je podľa vás židovský štát zástupným problémom boja politického islamu s USA?

S celou západnou civilizáciou. Považujem za veľmi smutné, že Európa to odmieta a nechce si to uvedomiť. Bojoví islamskí predstavitelia si nemôžu dovoliť priamo napadnúť Európu a Ameriku, teda západnú civilizáciu, ale o nič iné tu nejde. A práve Európa na rozdiel od USA sa podľa mňa správa z tohto hľadiska katastrofálne. Súčasný postoj Európy mi dnes umožňuje lepšie pochopiť, ako sa veľmoci pred vojnou správali k Československu, ako došlo k Mníchovskej dohode. A to sa bytostne dotýka práve Čechov a Slovákov.

Ako to myslíte?

Keď Európa napríklad uznala Hamas za normálnu organizáciu, zachovala sa protiizraelsky. Hamas vo svojich vyjadreniach a skutkoch nezaostáva za nacistickým slovníkom, no Európania boli ochotní dlhé roky s touto organizáciou spolupracovať a dávať jej peniaze s tým, že treba rozlišovať jej vojenské a politické krídla. Pripadá mi to rovnaké, ako keby sme tvrdili, že pri nacizme treba rozlišovať gestapo od politickej strany NSDAP. Toto je európsky postoj.

Ústav pamäti národa začal zverejňovať zoznamy slovenských arizátorov židovského majetku. Po toľkých rokoch je to dosť problematické, lebo časť deklarovaných arizátorov skutočne zachraňovala majetok pre ich pôvodných majiteľov a ďalšia sa na to vyhovára. Ako sa táto otázka dá vyriešiť?

Myslím, že sa to celkom nedá.

Takže lepšia by bola hrubá čiara?

Nie, hrubé čiary sú nemožné. Musí existovať kontinuita medzi tým, čo bolo a prítomnosťou. Človek je historická bytosť. Ani jednotlivec, ani celok si neporadí bez minulosti. Navyše, Slovensko ešte stále nie je vyrovnané s touto časťou svojej histórie. Niekedy sa mi zdá, že sa skôr dokáže vyrovnať so zločinmi komunizmu ako so svojím ľudáckym a fašistickým dedičstvom. Neviem, čím to je.

TINA ČORNÁ


Zpět na obsah