Parlamentné voľby 2006

Parlamentné voľby vyhral podľa očakávania opozičný Smer-Sociálna demokracia Roberta Fica s 29,14 percenta hlasov. Prekvapivo vysoký zisk 18,35 percenta zaznamenala v poradí druhá SDKÚ premiéra Mikuláša Dzurindu. Do parlamentu sa dostalo iba šesť strán, komunisti, Slobodné fórum aj ANO prepadli. Katastrofálny výsledok 8,79 dosiahlo HZDS premiéra Mečiara. Tretia v poradí skončila neočakávane Slovenská národná strana (SNS) Jána Slotu s 11,73 percenta, a tesne tak predstihla Stranu maďarskej koalície (SMK), ktorá obdržala 11,68 percenta platných hlasov. Až na piatom mieste skončila ĽS-HZDS bývalého premiéra Vladimíra Mečiara s 8,79 percenta, ktorá stratila od roku 2002 dve tretiny voličov a prehrala aj v segmente národne orientovaných strán s SNS. Najmenšou parlamentnou stranou bude Kresťanskodemokratické hnutie po zisku 8,31 percenta hlasov. Vystúpenie KDH z vlády kvôli zmluve o výhrade vo svedomí a de facto vyvolanie predčasných parlamentných volieb sa teda hnutiu nevyplatilo. Účasť na voľbách bola historicky najnižšia - 54,67 percenta, čo je 2 335 917 voličov, pričom pred štyrmi rokmi volilo 70 percent ľudí. To sú v kocke parlamentné voľby 2006, ktoré sa konali 17. júna.

Na volebnej účasti sa podpísal aj fakt, že išlo o prvé jednodňové parlamentné voľby, či pekné počasie.

Zisky a straty

V porovnaní s minulými voľbami v roku 2002 si výrazne polepšili Smer, SDKÚ a SNS. Výrazne klesla podpora Ľudovej strany-Hnutia za demokratické Slovensko; Mečiarova strana nevyhrala voľby prvýkrát od vzniku Slovenska v roku 1993. Vtedy ho volilo 560-tisíc ľudí, teraz o 358-tisíc menej. Mikuláš Dzurinda už v druhých veľkých voľbách prekvapil a v poslednej chvíli dosiahol výrazne vyšší výsledok, ako SDKÚ dlhodobo vykazovala v prieskumoch. Mobilizoval proti rušeniu reforiem a prihrala mu nízka účasť na vidieku. Pomohlo jej aj nezvládnutie kampane zo strany SF, keď sa zrejme časť voličov k Dzurindovi vrátila. Dzurindovu stranu, ktorá mala v predvolebných prieskumoch len okolo 12 percent, zachránil tiež Bratislavský kraj, kde získala 36 percent. KDH môže pre túto chvíľu na svoj zámer byť lídrom pravice zabudnúť. Dokázalo iba obhájiť výsledok z volieb 2002, dvojciferné volebné číslo tak zostalo len v hlavách politikov KDH.

Smer získal v 150-člennej Národnej rade Slovenskej republiky 50 poslancov, SDKÚ 31, SNS a SMK po 20, HZDS 15 a KDH 14. Za zmienku stojí, že bývalá vládna koalícia má 65 poslancov, čo je viac, než sa čakalo.

Prostredníctvom preferenčných hlasov sa dostali do parlamentu siedmi poslanci. Do poslaneckých kresiel sa prekrúžkovali štyria kandidáti za KDH: Mária Sabolová, Peter Gabura, Monika Gibalová a Stanislav Kahanec, dvaja zo SMK: Imre Andruskó a János Szigeti a Katarína Tóthová za ĽS-HZDS. Na kandidátke SDKÚ sa krúžkovaním stala jednotkou ministerka práce a sociálnych vecí Iveta Radičová a premiéra Mikuláša Dzurindu preskočil aj minister financií Ivan Mikloš.

Zahraničie volilo korešpondenčne

Po prvý raz volili Slováci zo zahraničia, vrátane tých z Českej republiky, korešpondenčne. Asi 3200 voličov zo zahraničia sa ku korešpondenčným voľbám zaregistrovalo v mieste svojho trvalého bydliska na Slovensku, 543 voličov bez trvalého bydliska na Slovensku volilo v zvláštnom obvode, ďalší zahraniční Slováci pricestovali na Slovensko a volili touto formou. Z výsledkov v zvláštnom obvode možno usudzovať, že voliči, ktorí hlasovali poštou zo zahraničia, dali svoj hlas predovšetkým SDKÚ-DS. Z 543 odovzdaných obálok bol v 265 hlas pre SDKÚ, na druhom mieste sa umiestnil Smer-SD so 73 hlasmi a nasleduje KDH, ktoré získalo priazeň 49 voličov. Hlasy zo zahraničia získali ešte SMK - 40, SNS - 32, ĽS-HZDS-27 a Slobodné fórum 22 hlasov. Ostatné strany získali menej ako dve percentá hlasov občanov s trvalým pobytom v zahraničí. Účasť zo zahraničia bola nízka aj preto, že korešpondenčná voľba bola umožnená po prvý raz a voliči si na pomerne zložitú procedúru, vyžadujúcu registráciu 50 dní pred voľbami, ešte nezvykli.

Aká bude vláda?

Už v nedeľu 18. júna prezident Ivan Gašparovič podľa očakávania oznámil, že chce poveriť zostavením vlády Fica. Ten predstavil tri možnosti: Smer, KDH, SNS, potom Smer, KDH, SMK a Smer, HZDS, SNS. Ak by neuspel, predstaviteľná je aj spolupráca súčasných koaličných strán s HZDS. Spoluprácu Smeru s SDKÚ obe strany vehementne odmietajú kvôli diametrálnym rozdielom v programe.

VLADIMÍR SKALSKÝ

---

Zpět na obsah