SLOVENSKÉ DOTYKY
 

KOČKA, KTORÁ NIKDY NESPÍ

Sociologička Jiřina Šiklová

To je názov knihy vydanej k sedemdesiatke Jiřiny Šiklovej. Aj keď názov vznikol z iných príčin, v slovenčine sa v tomto prípade podarilo výstižne charakterizovať jej osobnosť, lebo Jiřina je stále ešte "kočka" aj v sedemdesiatke, ktorá k nej 17. júna prišla. V slovenskom slangu to znamená pekná baba, žena, dievča...

Azda každý, kto sa trochu zaujíma o česko-slovenské vzťahy sa s ňou niekedy stretol. A to je len zlomok aktivít tejto nesmierne činorodej ženy. Docentka sociológie, ktorá založila a viedla katedru sociálnej práce na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity, prednáša tematiku životného prostredia, sociálnej gerontológie a problematiku etnických vzťahov migrantov a azylantov. Angažuje sa v občianskom neziskovom sektore a dobrovoľníckom hnutí, je členkou správnych rád nadácií a obecne prospešných spoločností. Aj keď je už pár rokov v dôchodku, pokračuje vo všetkých aktivitách s rovnakou vervou ako predtým.

Americký vydavateľ novín a žurnalista James H. Ottaway, Jr., ktorý mal možnosť sa s ňou v roku 1993 zoznámiť a od tej doby spolupracovať, vydal na jej počesť zborník, ktorý edične usporiadal profesor Vilém Prečan. V úvodnom slove zostavovateľ naznačil cieľ knihy: "Podať pri príležitosti životného jubilea svedectvá o živote a diele osobnosti, ktorá sa stala takmer verejnou inštitúciou českej spoločnosti, hoci nie je činná vo veľkej politike, lebo takúto úlohu vždy odmietala". Knihu je možné rozdeliť na dve časti. Výpovede priateľov Jiřiny a jej vlastné texty.

Niektoré texty boli napísané už skôr, napríklad od Prof. Gordona Skillinga, ktorý pred štyrmi rokmi zomrel a patril k jej dlhoročným priateľom. Uvedený text napísal k Jiřininým šesťdesiatim piatim narodeninám. Vilém Prečan v úvode knihy vysvetľuje, ako vznikol názov črty Gordona Skillinga, ktorý je rovnomenný aj pre knihu. Jiřina Šiklová mala v disente krycie meno Kateřina a skratku KAT. Raz darovala Gordonovi Skillingovi repliku spiacej mačky, a tak ho napadla asociácia KAT - cat, čo zase v angličtine znamená mačku. Pre jej neúnavnú aktivitu ju označil ako "mačku, ktorá nikdy nespí".

Jiřina Šiklová zohrala veľmi významnú úlohu v dobách disentu. Bola to ona, ktorá organizovala s pomocou kultúrneho referenta nemeckého veľvyslanectva Wolfganga Scheuera od jari 1983 do polovice apríla 1986 a potom s pracovníkom kanadského veľvyslanectva v Prahe Petrom Bakewellom prepravu rukopisov nezávislej literatúry Vilémovi Prečanovi do Scheinfeldu v Nemecku a opačným smerom už vytlačené texty v podobe kníh a časopisov. V máji 1981 pri zadržaní francúzskeho kamiónu s disidentskou literatúrou bola medzi dvadsiatimi ľuďmi z prostredia Charty 77 zatknutá aj Jiřina Šiklová a jedenásť mesiacov väznená v očakávaní procesu, ku ktorému sa nakoniec vládnuca moc vzhľadom na svetovú verejnú mienku neodhodlala.

Po prepustení v z väzenia hneď pokračovala vo svojich predchádzajúcich aktivitách, ktoré prakticky trvali až do pádu komunistického režimu v Československu. Na knihe, ktorú uviedol v krátkosti gratulačným pozdravom český exprezident Václav Havel, sa podieľalo 15 významných osobností, ktoré zo svojho pohľadu zhodnotili rôzne etapy života Jiřiny Šiklovej. Poukázali na integritu jej osobnosti od polovice šesťdesiatych rokov, keď sa začala angažovať ako mladá asistentka na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, až prakticky do dnešných dní. Vo výbere textov mi chýbal nejaký slovenský príspevok, lebo tým sa ochudobnila kniha o jednu z jej aktivít.

Jiřina Šiklová je členkou redakčnej rady časopisu Mosty, do ktorých napísala desiatky článkov, členkou Duchovného parlamentu, Luhačovických stretnutí Vlada Čecha, často sa aktívne zúčastňovala na programoch niekdajšieho Domu slovenskej kultúry, neskôr Klubu slovenskej kultúry a Slovensko-českého klubu, to už nespomínam spoluprácu pri vydávaní bratislavského feministického časopisu ASPEKT.

Z textov Jiřiny Šiklovej bolo možné predstaviť z priestorových dôvodov len niekoľko, ale sú vhodne vybrané. "Listy z väzenia", v ktorých neustále myslela na iných a kde ďalej dávala podnety k aktivitám, ktoré bolo treba vykonať. Upozornila na potrebu prípravy zborníka k storočnici spisovateľa Franza Kafku a k výročiu Liblickej konferencie z roku 1963. Uverejnený je aj koncept obhajoby pred zamýšľaným procesom, ku ktorému nakoniec nedošlo. O legalite svojich krokov a snahe nenechať sa uštvať štátnou bezpečnosťou či vojenskou kontrarozviedkou vypovedá uverejnená sťažnosť na perzekúcie z konca roku 1988. Pozoruhodný je text o "šedej zóne a budúcnosti disentu v Československu", ktorý vystihuje jej pohľad na dobové znaky československej spoločnosti za súmraku normalizácie. Prednosťou knihy je dvojjazyčnosť: v češtine a v angličtine a obidve časti sú rovnocenné. Kniha je doplnená stručnou kronikou života Jiřiny Šiklovej. Kniha je zaujímavá nielen autormi a ich výpoveďami, ale má svojim svedectvom o dobe čo povedať historikovi i sociológovi. Nezainteresovanému čitateľovi predstaví život statočnej ženy. Česká republika dokázala oceniť zásluhy Jiřiny Šiklovej. Dňa 28. októbra 1999 jej prezident republiky udelil "Medailu za zásluhy o český štát". Len jedno želanie mám, aby sa kniha dostala do distribúcie a aspoň do niektorých verejných knižníc, lebo v záplave podenkových titulov je svedectvom o tom, že sa dalo a dá žiť aj ináč.

VOJTECH ČELKO


Zpět na obsah